Neexistuje ideálny pomer živín pre psy. V závislosti od veku, plemena, stupňa aktivity a využitia sa nároky na živinové zloženie menia. Ani svetoví nutriční špecialisti nemajú jednotný názor na správny pomer živín v diéte pre psy. Existujú dokonca názory, že pes by nemal prijímať žiadne sacharidy. Ako je potom možné, že množstvo firiem produkujúcich krmivo pre psy vyhlasuje, že práve ich krmivo obsahuje ideálny pomer živín napĺňajúci potreby Vášho miláčika? Rovnako sa naskytuje otázka, ako si veľké množstvo ľudí trúfa vytvoriť domáci jedálniček pre svojho štvornohého miláčika? Podľa niektorých prieskumov až 80% ľudí nemá dostatočné znalosti o nutričných potrebách svojho psa a myslí si, že sa zhodujú s potrebami ľudí. A vlastne, čo sú to tie živiny? V najbližších riadkoch sa Vám pokúsim priblížiť základné informácie týkajúce sa živinového zloženia potravy pre Vašich miláčikov.
Nakoľko ide o značne rozsiahlu tému, rozdelila som ju na dve časti. Živiny delíme na dve kategórie - makroživiny (makronutrienty) a mikroživiny (mikronutrienty). Medzi makroživiny radíme tuky (lipidy), cukry (sacharidy) a bielkoviny (proteíny). Mikroživinami nazývame vitamíny a minerálne látky. V prvej časti sa budem venovať makroživinám.
Bielkoviny sú základnou stavebnou jednotkou všetkých živých organizmov. Sú súčasťou svalov a spojivových tkanív. Bielkovinovej povahy je takisto väčšina enzýmov a hormónov a krvné bielkoviny zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvádzaní živín po celom tele.
Štrukturálne je možné si ich predstaviť ako dlhé reťazce aminokyselín. Existuje 20 (resp. 22) tzv. proteinogénnych aminokyselín. Niektoré z nich sú psy schopné si vytvoriť samy, no v prípade 10 sú odkázané na zdroje z potravy. Tieto aminokyseliny nazývame esenciálnymi.
Trávenie bielkovín začína čiastočne v dutine ústnej, no hlavná časť tohto rpocesu prebiega v žalúdku a tenkom čreve. Bielkoviny prijaté z krmiva sú po ich rozložení na aminokyseliny použité na výstavbu nových, telu vlastných bielkovín, iné sú zase využité ako zdroj energie za vzniku dusíkatých metabolitov. Treba si však uvedomiť, že každá bielkovina nie je zložená zo všetkých druhov aminokyselín, a preto je potrebné vyvážiť pomer bielkovinových surovín v krmive tak, aby bol zabezpečený rovnovážny príjem všetkých dôležitých aminokyselín. Tento pomer sa v priebehu života psa mení, a to si treba uvedomiť pri zostavovaní kŕmnej dávky, resp. pri voľbe krmiva.
Z uvedného teoreticky vyplýva, že pokiaľ vyvážime príjem aminokyselín v krmive, je jedno, z akého zdroja pochádzajú, či už živočíšneho alebo rastlinného. Kvalitu bielkoviny však nehodnotíme len jej aminokyselinovým zložením. Otázna je jej stráviteľnosť, biologická dostupnosť a množstvo jednotlivých aminokyselín obsiahnutých v nej. Čím vyššia je biologická hodnota bielkoviny, tým menej jej treba použiť na zabezpečenie kompletnej vyváženej výživy. Z tohto pohľadu je biologická dostupnosť živočíšnych bielkovín lepšia ako rastlinných.
S nedostatočným príjmom bielkovín sa najčastejšie stretávame u psov kŕmených lacným krmivom, ktoré obsahuje vysoké množstvo sacharidov a biologicky málo hodnotné a ťažko stráviteľné bielkoviny. Nastáva celkové chradnutie organizmu.
Naopak vysokobielkovinová strava tiež nie je pre každého psa ideálna. Vysoké množstvo bielkovín v potrave nie je bezpečné pre jedincov s ochorením obličiek. Okrem toho, vysokobielkovinové krmivá sú veľmi kyslé, čo sa pH týka. Pri prekyselení organizmu dochádza k tzv. pufrovaniu, čiže vyrovnaniu pH na hodnotu telu neutrálnu. Na tento účel sú využívané napríklad aj fosfor a vápnik. Mäso je bohaté na fosfor, no pri nedostatočnom príjme vápnika pri tomto type diéty môže podľa niektorých teórií dôjsť k rozvoju osteoporózy. Na tento fakt si treba dávať pozor predovšetkým pri kŕmení rastúcich šteniat veľkých a obrích plemien, u ktorých bývajú tieto zmeny najvýraznejšie.
Aké je teda odporúčané množstvo bielkovín v diéte psov? Mladé rastúce psy majú všeobecne vyššie nároky na proteíny, v závislosti od zdroja sa odporúčania pohybujú v rozmedzí 22 - 29 %. V prípade dospelých psov bez špeciálneho využitia by sa množstvo bielkovín v kŕmení malo nachádzať niekde medzi 18 - 25 %. V prípade psov v záťaži (šport, gravidita, laktácia, rekonvalescencia…) sa nároky zvyšujú a obsah bielkovín v krmive by mal dosahovať aspoň 30 %.
Tuky sú výborným zdrojom energie, zvyšujú chutnosť krmív a sú nevyhnutné pre vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K). Pokiaľ by bolo tukov v potrave nedostatok, tak aj v prípade nadmerného príjmu týchto vitamínov by mohlo dôjsť k prejavom hypovitaminóz. Tuky sú tiež zdrojmi esenciálnych mastných kyselín, ktoré sú okrem iného súčasťou membránových systémov buniek a zúčastňujú sa syntézy prostaglandínov a ďalších dôležitých biologicky aktívnych látok.
Tuky je možné si predstaviť ako komplexné molekuly uhlíka, kyslíka a vodíka. Prevažná väčšina tukov je zložená z tzv. triacylglyceridov, čo sú vlastne tri mastné kyseliny spojené do jednej väzby. Mastné kyseliny sú charakterizované dĺžkou uhlíkového reťazca a typom a pozíciou väzieb nachádzajúcich sa v tomto reťazci. Mastné kyseliny bez dvojitej väzby sa nazývajú nasýtené (saturované), tie s dvojitou väzbou rozlišujeme podľa počtu takýchto väzieb na mononenasýtené (mononesaturované) až polynenasýtené (polynesaturované) mastné kyseliny. Nasýtené tuky sú všeobecne pri izbovej teplote tuhého skupenstva (živočíšne tuky), zatiaľ čo nenasýtené tuky majú pri izbovej teplote povahu tekutiny (rastlinné tuky).
Podobne ako v prípade bielkovín rozlišujeme tuky, ktoré si je telo schopné samo syntetizovať z iných živín (najmä cukrov). Tieto nazývame tzv. neesenciálne tuky. Esenciálnymi tukmi nazývame tie, ktoré organizmus musí prijímať v potrave a nie je schopný ich syntézy.
Živočíšne tuky sú výborným zdrojom nasýtených mastných kyselín, ktoré sú predovšetkým dobrým zdrojom energie. Rastlinné tuky a tuky mastných rýb sú výborným zdrojom nenasýtených tukov a mastných kyselín, ktoré majú širokú škálu účinkov na organizmus, vrátane protektívneho a protizápalového účinku na kardiovaskulárny systém, obličky či kožu a jej deriváty.
Trávenie tukov je komplexnejší proces ako trávenie bielkovín či cukrov. Ich spracovanie síce začína v žalúdku, no k tráveniu dochádza až v tenkom čreve po ich emulgácii žlčovými kyselinami. Napriek tomu, je organizmus schopný metabolizovať až 90-95 % prijatých tukov.
Nadmerný príjem tukov môže navodiť problémy s pankreasom, nakoľko v ňom dochádza k syntéze enzýmov nevyhnutných pre ich trávenie. Príliš tučná strava môže mať rovnako za následok obezitu a problémy s kardiovaskulárnym systémom.
Nedostatok tukov v krmive môže viesť k strate hmotnosti, zaostávaniu v raste, zníženej kvalite srsti a kože a spomalenému hojeniu rán.
Zaujímavosťou je, že k poklesu množstva esenciálnych mastných kyselín v krmive môže dôjsť aj z dôvodu nesprávnych skladovacích podmienok. V teplom a vlhkom prostredí s nedostatkom antioxidantov nastáva totiž ich oxidácia.
Odporúčania pre obsah lipidov v krmivách pre psy sa podobne ako v prípade proteínov rôznia. Pre dospelého psa sa ideálne množstvo tukov pohybuje niekde medzi 10 - 20 %. V prípade rastúcich psov, laktujúcich súk a psov v záťaži sú odporúčania 25 - 50 %.
Cukry sú hlavným zdrojom energie. Sú nevyhnutné pre spracovanie ďalších živín a ich hlavným zdrojom sú rastlinné zložky potravy.
Rozlišujeme dve kategórie cukrov, podľa štruktúry, rozpustnosti a stráviteľnosti. Rozpustné cukry sú výborným zdrojom energie, zatiaľ čo nerozpustné cukry (vláknina) vzhľadom na relatívne krátky tráviaci trakt psov nie je možné dostatočne stráviť, a tak neposkytujú konzumentovi takmer žiadnu energiu.
K tráveniu cukrov dochádza predovšetkým v tenkom čreve a prv ako dôjde k ich využitiu ako zdroju energie, musia byť rozložené na jednoduché cukry, predovšetkým glukózu. Výhodou sacharidov je fakt, že sa v niektorých surovinách prirodzene vyskytujú vo forme jednoduchých cukrov. Nakoľko nie je nutné ďalšie trávenie, dochádza k ich vstrebávaniu priamo v dutine ústnej. Z tohto pohľadu sú monosacharidy najpohotovejším zdrojom energie pre organizumus.
Krmivá s vysokým obsahom vlákniny sú ideálnou voľbou pre účely redukčnej diéty. Vláknina na seba viaže vodu a vďaka tomu prináša pocit sýtosti napriek zníženému príjmu kalórií. Naopak, u psov s vysokými energetickými nárokmi (gravidita, laktácia, rast, pracovné psy, stres, rekonvalescencia) nie sú takéto krmivá vhodné, pretože znižujú vstrebateľnosť živín a obmedzujú tak využiteľnosť energetických zdrojov. Nadmerný príjem vlákniny sa spája aj s produkciou väčšieho množstva mäkkého trusu a nadmernej produkcii plynov.
Množstvo cukrov v diéte psov je jedna z najdiskutovanejších otázok. Vzhľadom na fakt, že psy sú mäsožravce prevláda názor, že by mali byť kŕmené minimálnym množstvom cukrov. Ich nedostatok v kŕmení má však za následok nedostatok energie, ktorá musí byť získavaná z ostatných živín, ideálne z bielkovín. Aby nenastalo chradnutie, musí krmivo s nízkym obsahom cukrov obsahovať dostatočné množstvo bielkovín. Neplatí to však všeobecne. Existuje štúdia, ktorá dokázala, že nedostatok cukrov v kŕmení súk vo vyššom štádiu gravidity môže mať za následok problémy s popôrodonou prežiteľnosťou šteniat.
Nájsť ideálny pomer živín pre psy ostane pravdepodobne navždy nerozlúštená otázka. Pre veľké množstvo premenných (vek, plemeno, využitie, aktivita, zdravotný stav) je správnych odpovedí veľa. Adekvátne zloženie viete dosiahnuť dodržiavaním istých zásad kŕmenia, voľbou kvalitných surovín a sledovaním potrieb svojho štvornohého miláčika.
19.07.2018 15:45
